Liptovský Mikuláš - Okoličné 06:14 hod. Pohľad z okna.
Miesto klasického plnenia primeranej ( a hlavne patrične ukrytej) nádoby s vodou na oblievanie ženskej osádky nášho domu postavím vodu na čaj. Porcelánový klaun na šálke sa uškŕňa a tak si poviem – trochu ti ten úsmev schladím. Výhľad zo strešného okna neveští nič dobré.
Tak tu máme zimu ako vyšitú. „Meteori“, ako ich familiárne voláme roky v Jasnej sa nemýlili.
Zimná idyla vyvoláva dobrú náladu. Pohľad do záhrady je neskutočný. „Kúpači“ zatiaľ spia a ich obete netušia, že namiesto polievačky ich čaká skôr guľovačka.
Presúvam môjho klauna na zasnežený prístupový chodník k domu a mokrým snehom zavalené konáre kosodreviny. Nepolámu sa, sú pružné a keď väčšinu mokrej periny z nich odstránim, opäť sa týčia k obzoru.
Na strechách „štvornohých tátošov“ mojich blízkych je vidno, aká nádieľka snehových vločiek nás dnes ráno postihla.
Podľa TV správ v BL a BB husto prší. Tu to je veru podstatne iné a nie je problém klauna posadiť do snehovej čiapky na kapotu, či okno auta.
Prestali padať snehové chumáče a slnečné lúče vykúkajúce spoza oblakov menia kryštálové skupenstvo na kvapky vody stekajúce do jazierka v záhrade.
Snehooblievanie sa nežnému pohlaviu tento rok páčilo a na oplátku stavajú z ideálneho mokrého snehu Snehuliaka – dá sa povedať, že dnes skoro Jaruliaka.
Snehuliak si prosí, dva mrkvové nosy. Vari chceš byť dvojnosý? To sa predsa nenosí.
Ale čo by, ale čo by, budem tatko. Jeden nos chcem do zásoby pre maličké snehuliatko.
Je 24. marca a tak milému snehuliakovi vkladáme do rúk aj pracovné nástroje. Jar je tu a taký kosák a motyčka sa v záhrade vždy zíde.
Ľad na jazierku umožňuje kresliť „teplý“ motív.
Nevyzerá to tak, ale jar pripomínajú aj prvé kvietky.
Na naše veľké sklamanie pán Snehuliak vydržal len pár hodín. Opäť raz slnečné lúče chvalabohu zvíťazili nad pani Zimou a z výtvoru nežných ženských rúk ostalo len smutné snehové torzo. In memoriam 24.3.2008 .
Odhliadnuc od všetkých predchádzajúcich skúseností a okolností tohtoročné Veľkonočné sviatky boli takmer ako všetky predošlé a dúfam aj nasledujúce výnimočné predovšetkým preto, že sme sa ich dožili v zdraví a (skoro) v spokojnosti.