Aj by som ti dal hlas, ale čo keď prepadne.

Autor: Jozef Repaský | 12.2.2016 o 7:10 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  746x

S takýmito názormi, či vetami od priateľov, známych a aj neznámych sa začínam v ostatnom čase blízko k voľbám stretávať čoraz častejšie. Voliť „menšie zlo“ a „nech tvoj hlas neprepadne“ .

S takýmito názormi, či vetami od priateľov, známych a aj neznámych sa začínam v ostatnom čase blízko k voľbám stretávať čoraz častejšie. Voliť „menšie zlo“ a „nech tvoj hlas neprepadne“  – to je v našej mladej antitotalitnej spoločnosti také zaužívané klišé už x rokov – minimálne od čias, keď sa proti arogancii moci HZDS a Mečiara zjednotila celá suita strán a nevadilo im, či sa spojili na hodnotovom, alebo inom princípe. Vtedy to ale aspoň malo zmysel. Kam sme sa však dostali dnes?  Istý novinár napísal, že najviac slobody zažil po prvých slobodných voľbách v roku 1990. Všetky zúčastňujúce sa strany mali v tom čase jeden cieľ – nastoliť demokraciu a pluralitu názorov. Slušnosť a poctivosť, spravodlivosť a slobodu – nevyhnutne spojenú so zákonnosťou pre všetkých. Nie pre vyvolených. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Mnohí si povedia. Čo chcete? Veď sme tam, kde sme už raz boli. Pred rokom 1989, či v ďalších rokoch viac, či menej sa opakujúcich. Opäť máme „rovných“ a „rovnejších“. Máme ohnúť chrbty a prispôsobiť sa realite!? Strach je veľký pán a ešte väčší pán je obava o budúcnosť rodiny.

Platí, že v spoločenstve ľudí je väčšina z nás často atakovaná ťažkým rozhodnutím, ktoré je nad osobnou angažovanosťou. Je to rozhodnutie v prospech správnej veci. Je tu ale aj obava o budúcnosť spolužitia v manželstve, o budúcnosť rodiny, o budúcnosť detí. Našťastie, aj ľudská spoločnosť má svoje „prísť“ a „odísť“. Našťastie sa vždy nájdu tí správni ľudia, ktorí napriek kvantu polienok pod nohami, dokážu zabojovať za správnu vec. Boli to v ostatnom čase naše zdravotné sestry a učitelia. Zastupujú to najdôležitejšie pre rozvoj spoločnosti – zdravie a vzdelanie. Nie nadarmo dnes väčšina „bojujúcich“ o hlas voliča v nadchádzajúcich voľbách prihliada aj na tento aspekt a nenájdeme politika, ktorý by v oblasti školstva, či zdravotníctva niečo nesľúbil.

Zadefinoval už teda niekto niekedy to „menšie zlo“? A ako vyzerá potom to „väčšie dobro“? Keď človek volí menšie zlo, vyváži sa to väčším dobrom? Myslím, že je zjavné, že takto to  nefunguje. Človek musí mať vždy dôvod, prečo má niekoho podporiť. Dnes je jasné, že na tzv. stredopravej scéne nemáme lídra, pre ktorého by sa oplatilo spáchať „menšie zlo“. Jasné je, že Slovensko potrebuje nové tváre (tých máme na kandidátkach stovky) – a obmena politikov je nevyhnutná. Dá sa to! Ak zahodíme obavy z prepadu hlasov a nebudeme počúvať „kuvičie hlasy“ viac – či menej kúpených predvolebných prieskumov tzv. 100% agentúr a spoľahneme sa na zdravý rozum, môže zloženie parlamentu vyzerať úplne inak. Nevzdávajme to, veď minimum, čo každý z nás môže urobiť, je vhodiť svoj hlas do volebnej urny. Šancu máme všetci. Už o 23 dní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?