výstup na baranec

Autor: Jozef Repaský | 9.3.2008 o 20:56 | Karma článku: 11,58 | Prečítané:  7063x

Túra na Baranec od úpätia po vrchol žltou značkou má tri etapy. Je to krásne vidieť pri pohľade zo Žiaru, ale aj z mesta. Začína sa tiahlym zalesneným chrbátom s dvoma časťami. Oddeľuje ich lesná zvážnica. Tu, na „pníku“ som vždy mal po malej stúpavej rozcvičke svoj východzí bod. Na tomto pníku je vidno, ako nám čas uteká pomedzi prsty. Zub času sa na ňom podpísal a z rovnej reznej plochy, na ktorej sedel určite kopec ľudí, sa stal kus nahlodaného dreva.

baranec1.jpg

Pokračovanie lesom v lete príjemné, v zime niekedy veľmi vyčerpávajúce (podľa hrúbky a stavu snehovej prikrývky) vyústi do terénu zakrslých smrekov ošľahaných vetrom a kosodreviny.

Baranec2.jpg

V popredí vidno Choč a vzadu Malú Fatru – Veľký Rozsutec a Fatranský Kriváň.

Baranec3.jpg

Za chrbátom ostáva prvý náročný úsek, údolie stredného Liptova a horizont Nízkych Tatier.

Baranec4.jpg

Predo mnou sú dve menej náročné etapy (to len tak vyzerá) výstupu smerom (nie SMER-om) k obline Baranca na horizonte. Obelisk na vrchole zatiaľ vyzerá len ako biela bodka na rozhraní s modrou oblohou.

Baranec5.jpg

Rozcestník a informačná tabuľa je chvályhodným počinom správy TANAP-u, ale pred tridsiatimi rokmi tu stálo odpočívadlo so šindlovou strieškou. Je ho škoda – pamätníci mi dajú za pravdu. Holý Vrch – to je pre mňa nová informácia. Roky (30) som tadiaľto prechádzal bez toho, aby som vedel, že sa tak volá. Liptovské dediny sú z tohto miesta ako na dlani a širokouhlý pohľad od Kráľovej Hole po Veľký Fatranský Kriváň má svoje nezabudnuteľné čaro. Malá Fatra mi dlho ako zarytému Liptákovi nehovorila nič. Teraz, pri pohľade na majestátny Veľký Rozsutec, sa mi vynára veľa spomienok aj z tejto časti nášho krásneho kraja.

Autofoto znamená len jedno. Začínam veriť, že vydržím až do bodu nad spotenými kučerami mojej hlavy. Pri mojej neslávnej kondícii mi nebolo „všetko jedno“.

baranec6.jpg

Takto vyzerá „zdola“ druhá časť túry. Zasnežený hrebeň láka kochať sa výhľadom na okolie, noha sa však sem-tam zaborí do hlbokého snehu a únavne opáči špičky vykúkajúcej kosodreviny.

baranec7.jpg

Zľava Pachoľa, Baníkov a Hrubá Kopa.

baranec8.jpg

V strede na horizonte nie moc viditeľná spomínaná Kráľova Hoľa.

baranec9.jpg

Mám šťastie, že stopu predo mnou prešľapalo pár „nezodpovedných“ mne podobných milovníkov panenskej zimnej prírody. Jeden celkom zhovorčivý sympatický Bratislavčan a dvaja neznámi štýlovo oblečení skialpinisti. Akokoľvek nádherné počasie ma obklopovalo, výhľad na nekonečne sa vinúce šľapaje v snehu smerom k vrcholu nepôsobil veľmi povzbudzujúco.

baranec10.jpg

Obchádzanie snehových previsov ma pokorilo až cestou dole. Zaboriť sa nohami miestami po pás nebolo výnimkou.

baranec11.jpg

Pri skale s dobráckym výzorom bernardína (tak ho vidím ja) sa úprimne teším na dúšok teplého čaju z termosky ukrytej v batohu na prepotenom chrbte.

baranec12.jpg

Turista „pešiak“ to má oproti skialpinistovi omnoho ťažšie, povzdychnem si pri pohľade na stopy snúbiace sa navzájom v bieloskvúcom snehu. Pri zostupe z vrcholu sa závisť bude ešte stupňovať.

baranec13.jpg

Po viacročnej absencii sa mi opäť podarilo zvítať sa s vrcholom srdcu blízkeho Baranca . 2184,6 m n. m. Pohladím dlaňou obelisk a kochám sa neopakovateľnou panorámou. Tak známa a vždy taká iná.

baranec14.jpg

Pohľad na východ – Hrubý vrch, Bystrá, Klin a v pozadí Kriváň.

baranec15.jpg

Vľavo Ostrý Roháč – 2087,5 m n. m. (ktovie prečo má toto meno?) a vpravo Volovec – 2063,4 m n. m. Pod nami Žiarske sedlo.

baranec16.jpg

Pohľad na najznámejšie kopce z našej liptovskej strany – sprava : kúsok Ostrého Roháča, Plačlivô, Smutné sedlo, Tri kopy, Hrubá kopa. Ten posledný názov evokuje „kopec“ spomienok na mnohé osamotené aj spoločné túry v každom ročnom počasí. Všetky boli nádherné.

baranec17.jpg

Pachoľa, Salatín, Sivý vrch – v pozadí Malá Fatra.

baranec18.jpg

Na Baníkov (2178 m n.m.) mám tiež pekné spomienky.

baranec19.jpg

Posledný pohľad na „vrcholové zátišie“. Napodiv naozaj bolo bezvetrie a ticho prerušoval len občasný praskot či pohyb slnkom oživnutého snehu.

baranec20.jpg

Nezabudnuteľný deň poznačený predovšetkým vôľou dosiahnuť po dlhom čase známy vrchol sa chýli ku koncu. Cesta dolu bola ťažká, pocit z úspešného prekonania seba samého však stál za to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Maďari za zápas proti Slovensku dostali trest. Zavrú im štadión

Podobne ako Slováci, pozvú na štadión deti.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Priatelia sú preč alebo mŕtvi

Moskvu som po rokoch našla vysvietenú a nedostupnú pre chudobných.


Už ste čítali?