Vrahom je záhradník.

Autor: Jozef Repaský | 10.3.2008 o 8:59 | Karma článku: 7,96 | Prečítané:  2097x

Nie. Toto nie je titulok k nejakej krimi story. Po stredajšom „mediálnom“ vystúpení bratislavského funkcionára stredopravej strany vyznávajúcej logicky hodnoty demokracie a pravidlá slušnosti som v šoku hľadal v pavučine internetu – kto to vlastne je? Samozrejme ako vidiecky komunálny politik som registroval jeho nešťastné pôsobenie vo funkcii štatutára Slovenskej televízie a terajšie tiež nie na zahodenie v pozícii predsedu predstavenstva DPMB.

Medzi nelichotivými vyjadreniami internetových diskutérov (tak to však väčšinou býva) som našiel jedno prirovnanie. V každej správnej anglickej detektívke sa nakoniec ukáže, že vrahom je záhradník. V tomto prípade sa však záhradník stal aj hrobárom a vykopal hrob všetkým signatárom bratislavskej výzvy. Viacerých z nich mi je ľúto.

Záverom osemhodinového maratónu rokovania v trnavskom divadle bolo prijatie uznesenia o nešťastnom a hrubom porušení stanov strany. V snahe mediálne sa zviditeľniť prekročili signatári „bratislavskej výzvy“ základné pravidlá slušnosti normálne fungujúcej politickej strany. A nie len strany. Veď napríklad ani v nespokojnom manželstve nepodáva jeden z partnerov žiadosť o rozvod najprv na súd a potom to rieši v rodine. Bez akejkoľvek diskusie, ktorá mimochodom nie je absolútne potláčaná, riešili svoje mocenské ambície za hranicou elementárnej slušnosti. Snažím sa uveriť, že to bol naozaj len pokus vygenerovať perspektívneho človeka pre voľbu župana a nie ekonomické záujmy. V kuloároch zaznelo meno Branislava Záhradníka. Myslím si, že svoje ambície po včerajšku nadlho pochoval. Škoda, že jeho chabé a vlažné vystúpenie na ústrednej rade v Trnave nemohla vidieť široká verejnosť. Nič zásadné nepovedal a pritom aj s ostatnými signatármi výzvy mohol diskutovať koľko chcel. Paradoxne potom vyznievajú sebavedomé „mediálne výstupy“ pre kamery televíznych štábov bez akýchkoľvek návrhov na riešenia. Novinári dostali svoju tému a chopili sa jej. Napokon, veď je to ich práca. Pár dní ju budú živiť a potom „bublina“ prirodzene spľasne. Tak už to v politike chodí.

Vyjadrenia signatárov o bezpredecentnej exkomunikácii, či prirovnávanie sa k chartistom spred novembra 1989, ba dokonca k upáleniu Jana Husa na hranici však je len odvádzanie od zásadného merita veci. A tým je, že bezcitne a bez akéhokoľvek predošlého oznámenia poškodili v očiach verejnosti obraz strany a ľudí, ktorí v nej pracujú a veria, že je tým správnym protipólom rastúcej boľševizácie slovenskej spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Maďari za zápas proti Slovensku dostali trest. Zavrú im štadión

Podobne ako Slováci, pozvú na štadión deti.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Priatelia sú preč alebo mŕtvi

Moskvu som po rokoch našla vysvietenú a nedostupnú pre chudobných.


Už ste čítali?